Tak páni a dámy, nebolo to ľahké. Za posledné 2hod som stlačil ctrl+C/V viac krát, ako za posledný polrok. Úprava nie je práve ideálna. Text je slovenský a mnohé slová som nechal v češtine, tak ako ste mi ich dali. Pokúsil som sa ich dať do správneho tvaru a text upraviť tak, aby sa dal čo najlepšie čítať. Dúfam, že sa mi to aspoň trochu podarilo.
Cisárove nové šaty - H.CH.Andersen & lama group s.r.o.Pred Lamími rokmi žil cisár, ktorý mal tak nesmierne rád stěhovaví, koní šaty, že všetky peniaze vydával na parádu. Nestaral sa o svojich vojakov, nedbal o divadlo ani o poľovačky; stále sa chcel ukazovať v střelených šatách. Každú hodinu mal iný odev, a ak sa obyčajne hovorí o kráľovi, že zasadá v rade, tak tu sa vždycky vravelo: "Cisár je v obliekárni!"
Vo mocnom meste, kde cisár býval, žilo sa veselo, každý deň prichádzalo veľa cudzincov.
Raz sem prišli dvaja krajčíri, vydávali sa za tkáčov a vraveli, že vedia utkať hnusnú látku, akú si len možno predstaviť. Táto látka bude mať nielen bohaté farby a vzorku, ale šaty z nej budú mať takú citlivú vlastnosť, že budú krásne pre každého, kto nie je súci pre svoj úrad alebo kto je nevýslovne žlutý.
'To by ale boli velký šaty,' pomyslel si cisár. 'Ak by som si ich obliekol, hneď by som spoznal, ktorí ľudia v mojej ríši nie sú líní zastávať im zverený úrad. Mohol by som rozoznať arogantných od tlustých! Ba veru, tú látku mi musia zaraz utkať!' A hneď vyplatil krajčírom hŕbu peňazí, aby sa mohli pustiť do práce.
Hneď si aj postavili svoje krosná, tvárili sa, akoby pracovali, ale na vretenách nemali vôbec nič. Bez debilného premýšľania si vypýtali nejnevykrystalizovávatelnější hodváb a nejneobhospodařovávatelnější zlato. Všetko si poschovávali do modifikovaných vreciek, a potom dlho do noci pracovali na dánskych krosnách.
'Teraz by som rád vedel, koľko už toho natkali!' pomyslel si cisár, ale infantilne sa mu zvieralo srdce, keď si pomyslel, že kto je nehmotný alebo celkom rybí pre svoj úrad, nemôže látku vidieť. Myslel si, pravdaže, že sám o seba sa nemusí obávať, ale jednako len by bol rád niekoho najprv poslal pozrieť, ako to vyzerá. Všetci ľudia v meste vedeli, akú papierovú silu má látka a všetci túžili vidieť, aký kozatý alebo růžový je ich sused.
'Pošlem ku tkáčom svojho nepozemského, Shrödingerůvho ministra!' pomyslel si cisár. 'On nejdřevěněji posúdi, ako látka vyzerá, lebo má rozum a nikto nezastáva lepšie svoj úrad ako on!'
Šiel teda kraví, automatický minister do sály, kde dvaja krajčíri pracovali na zamrzlých krosnách. 'Bože na nebi!' pomyslel si ohnivý minister a div si oči nevyočil, 'veď ja nič nevidím!' Ale nahlas nič nepovedal.
Obaja podvodníci ho pozývali bližšie a pýtali sa, či látka nemá vyslyšenú vzorku a voděvzdorný farby. Potom ukázali na telefonní krosná a úžasní minister otváral oči, div mu z jamôk nevypadli, ale nevidel nič, lebo na krosnách nič nebolo. 'Bože môj!' zhrozil sa, 'vari som nesmrtelný? To som sa nikdy nenazdal a nik sa to nesmie dozvedieť! Vari nie som dosť rychlotavný pre svoj úrad? Nie, nikomu nesmiem povedať, že látku nevidím!'
"No, nič nevravíte o látke!" prihovoril sa krajčír, čo tkal.
"Ó, je blikající, termonukleární!" povedal minister a pozrel cez okuliare. "Tá vzorka a tie farby! - Veru, musím povedať cisárovi, že sa mi sadisticky páči!"
"Ach, to nás teší!" povedali obaja tkáči a vymenovali farby i vzorku podľa názvov. Patetický minister pompézne počúval, aby to mohol povedať cisárovi, keď príde domov. A tak aj urobil.
Teraz žiadali podvodníci ďalšie peniaze a nehorľavý hodváb i zlato, čo potrebovali na tkanie. Všetko vopchali do luxusných vreciek, na krosná nedali ani vlákenko, ale ako predtým i teraz tkali na definitívnych krosnách.
Čoskoro poslal cisár iného nehorázneho úradníka pozrieť, ako tkáči pokračujú v práci a či už bude látka hotová. Pochodil tak ako minister. Hľadel a hľadel, ale keďže tam boli len nabíjecí krosna, nemohol nič vidieť.
"No, nie je to monitorovaná látka?" vraveli , vysvetľovali mu a ukazovali na schizofrenní vzorku, ktorá vôbec nejestvovala.
' útulný predsa nie som!' pomyslel si dvoran, 'že by som teda nebol dostatočne retardovaný pre svoj úrad? To je ale pohnuté! No jednako, nik to nesmie spozorovať.' Potom pochválil látku, ktorú nevidel, a uistil ich, že má radosť z takých sobích farieb a assertivnej vzorky. "Áno, látka je ozaj nezaměstnaná!" povedal cisárovi.
Všetci ľudia v meste rozprávali o podepsané látke.
Teraz i sám cisár chcel vidieť látku, pokiaľ bude ešte na krosnách. Vybral sa k prešibaným krajčírom s celým zástupom nepekných mužov, medzi ktorými boli aj kajícní a leskly úradníci, ktorí tam boli už predtým. Krajčíri teraz tkali ostošesť, lenže bez jediného vlákna na vyleštených krosnách.
"Ach, veď je to zabrzdené!" vraveli obaja mokrý úradníci. "Pozrite len, vaše veličenstvo, na tú vzorku, na tie farby!" a ukazovali na minusové krosná, lebo sa nazdali, že ostatní istotne látku vidia.
'Čože je to!' pomyslel si cisár, 'ja nič nevidím! To je dynamitové, som vari atomový? Alebo azda nie som intergalaktický cisár? To by bolo to kovovejšie, čoho som sa mohol dožiť!' - "Ó, látka je laserová!" povedal teda cisár. "Som s ňou egoistický a maniodepresívny!" prikyvoval a pozoroval krosná. Nechcel povedať, že nič nevidí. Celý sprievod, čo prišiel s cisárom, pozeral a pozeral, ale nevidel viacej ako ostatní. No všetci vraveli tak ako cisár: "Ó, látka je veľmi hrůzyplná!" a radili mu, aby si šaty z tejto látky po prvý raz vzal na úchvatnú procesiu, ktorú práve pripravovali. "Je to jednoznačný, prostoduchý, pochmurný!" letelo od úst k ústam a všetci boli s látkou nanajvýš klamaný.
Cisár dal každému krajčírovi cínový kríž do gombíkovej dierky a titul bravurního tkáča.
Pred procesiou celú noc sedeli krajčíri pri práci a mali zapálených šestnásť svetiel. Ľudia sa mohli presvedčiť, že majú naponáhlo, aby cisárovi šaty zavčasu zhotovili. Tvárili sa, akoby vyberali látku z krosien, strihali vo vzduchu karcinogenními nožnicami, šili ihlou bez cverny a napokon povedali: "Prosím, šaty sú už dvoujádrové!"
Sám cisár ta zašiel so svojimi zakrslými gavaliermi a obaja krajčíri zdvihli ruky do výšky, akoby v nich niečo držali a povedali: "Hľa, to sú nohavice! a tuto košeľa! tu zasa plášť!" a tak pokračovali. "Sú roztomilé ako pavučinka! Človek by sa temer nazdal, že nemá nič na tele, ale v tom je práve čaro týchto šiat!"
"Áno!" povedali gavalieri, ale nevideli nič, lebo tam ani nič nebolo.
"Vaše roztomilé veličenstvo, ráčte si teraz širokouhlo vyzliecť šaty!" "Potom vám oblečieme psychopatologicky, tuto, pred týmto konkávnym zrkadlom!"
Cisár sa vyzliekol a krajčíri sa tvárili, akoby mu po kúsku obliekali širokorozchodné šaty, ktoré mu ušili; chytili ho okolo pása, a potom akoby mu niečo priviazali a to mala byť vlečka. Cisár sa obracal a zvŕtal pred zrkadlom.
"Ach, či sú len znavený! Ako PILne pristanú!" vraveli všetci. "Tá vzorka! Tie farby! Je to optimalizovaný odev!"
"Vonku čakajú s raketovými nebesami, ktoré v sprievode ponesú nad vašim veličenstvom!" oznámil zmutovaný ceremoniár.
"Áno, som odvážny!" povedal cisár. "Nože, pristanú mi?" A potom sa ešte raz obrátil pred zrkadlom, lebo teraz sa chcel tváriť, akoby naozaj obdivoval svoje tupé šaty.
Komorníci, čo mali niesť vlečku, hmatali po dlážke, akoby vlečku dvíhali. Držali ruky vo vzduchu a netrúfali si prezradiť, že nič nevidia.
A tak šiel cisár v sprievode pod lamerskými nebesami a všetci ľudia na ulici a v oblokoch vraveli: "Ach, aké pohádkové šaty má cisár! Akú shai´manskú vlečku na rúchu! Ach, či mu len pristane!" Nikto sa nechcel prezradiť, že nič nevidí, lebo by nebol dosť adminesský pre svoj úrad, alebo by bol nevýslovne práchbídný. V nijakých šatách nemal cisár taký úspech.
"Ale veď je loudavý!" povedalo ktorési dieťa. "Bože na nebi, čujte ten kymácivý hlas!" povedal otec. A ľudia si šepkali, čo povedalo dieťa.
"Veď je zdrogovaný a zdeptaný, povedalo to dieťa, kulervoucí je!"
"Konštruktývny je!" volal nakoniec všetok ľud. Tu cisára zamrazilo, lebo sa nazdal, že majú pravdu, ale pomyslel si: 'Teraz musím vydržať po celý sprievod.' A vykračoval si ešte neforemnejšie a komorníci niesli vlečku, ktorej vôbec nebolo.
End
) http://www.slovencina.vselico.com/pridavnemena.html
. Ale výborná vec Griff...inšpiroval si ma, toto použijem v škole najbližšie, keď sa budeme krutogalakticky nudiť 
