Zidane píše:- je doktor buď nepošle do řiti s tím, že dítě je v pořádku, v tom případě si řeknou cosi o blbcích a jdou k jinému a to opakují tak dlouho, dokud
- jim doktor, aby od nich měl pokoj, ten vytoužený papír na nějakou "dys" nedá a pak se rodiče okamžitě tím papírem začnou ohánět a vyžadovat všemožné výhody, protože "on není blbej, on je DYS!!!" a pak to přesně takhle dopadá. Člověk by si skoro myslel, že třeba "vydět" je nové vyjmenované slovo, "slišet" z nich bylo odstraněno atd. atd.
ešte je možnosť že "naš mily Pepiček nebude pisať ľavou rukou a hotovo!" a mamka s ockom z neho spravia dysgrafika na počkanie.
ale všetky tri možnosti su pripad pre psychologa.
osobne poznam jedneho človeka, rodičia sa nevedeli rozhodnuť či farbičky berie viac do pravej alebo ľavej ruky (stale je rovnko nerozhodny) tak reku "pravak to bude mať v živote ľahšie". cela zakladna škola bola preňho trapenim, ešte vtedy existivalo niečo take ako krasopis (pre dysgrafika niečo čo ja si ani predstaviť neviem) čo mu pošliapalo sebavedomie dočista ale aj napriek všetkemu prešiel zakladnou aj takou povezdme "ľahšou" strednou školou, zmaturoval dobre. proste sa snažil veľmi. vysoku školu začal asi trikrat keď to potom vzdal lebo sa učil niečo čo ho nebavilo a nemalo to zmysel učiť sa.
zhrnutie: keby nebol dys (na strednej slovenčinarka spolužiakovi povedala dysdebil a teraz mi to prišlo na um) mohol isť na lepšiu strednu a vysoku si vybrať taku aka by ho bavila a dokončiť ju a robiť čo by chcel. ale to len ak by sme žili v idealnom svete